Rytier a alchymista III. časť
„Dobré víno, čo?“ uškrnul sa Baltazár a priložil do ohňa. Táborili, veď prešli hodný kus cesty. Bola už tma. Dieťa spalo v prístrešku z hustých čečinových konárov, plné na prasknutie malinovej šťavy
Autorka
„Dobré víno, čo?“ uškrnul sa Baltazár a priložil do ohňa. Táborili, veď prešli hodný kus cesty. Bola už tma. Dieťa spalo v prístrešku z hustých čečinových konárov, plné na prasknutie malinovej šťavy
Roland opatrne našľapoval z nohy na nohu popri hŕbach kamenia. Bola takmer polnoc a múry dávno opusteného hradu v hlbokých Brebenských horách splývali s tmou. Vzduch akosi stál. Žiadny vetrík či vánok nepohli konármi
I. Arkádovú chodbu lemovali vysokánske sochy predošlých vládcov kráľovstva. Pomedzi mohutné mramorové stĺpy presvitali posledné slnečné lúče. Pod maľovanými klenbami sa dunivo ozývali ťažké kroky. Roland ich ozvenu nevnímal.
Ján Huňady sa nervózne prechádzal po komnate hradu v severnej časti Belehradu. Premýšľal. Už nevládze. Nedokáže ustáť ten tlak. Tie nádeje, ktoré všetci vkladajú na jeho plecia. Vrátane samotného pápeža. Už
Helena sa predierala tmavým lesom. Vlnené šaty ju hriali a plášť podšitý kuními kožami chránil pred chladným večerným vzduchom. Ale i tak sa triasla. Strach jej pri každom kroku ochromoval telo i